Čítanie z Knihy proroka Amosa Am 7, 12-15
Amaziáš, kňaz v Beteli, povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, bež do judejskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj! V Beteli už neprorokuj, lebo tu je kráľova svätyňa a chrám kráľovstva.“ Amos odpovedal Amaziášovi: „Nie som prorok ani žiak proroka; ja som pastier a pestovateľ poľných fíg. No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom Ef 1, 3-14
Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. V ňom, veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 6, 7-13
Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Prvé čítanie. Amos pôsobí v období, keď Dávidove a Šalamúnové kráľovstvo bolo rozdelené na južné – Júdsko s hlavným mestom Jeruzalem – a severné Izrael, s hlavným mestom Samaria. Avšak vzťahy medzi týmito krajina neboli vždy napäté a jazykovo boli aj príbuzné. Preto sa stalo, že človek ako Amos sa ocitol v Beteli, čo bola svätyňa severného kráľovstva, a keďže kázal a predpovedal nepríjemné veci pre pre severné kráľovstvo, Amaziáš, hlavný kňaz svätyne posiela Amosa preč. Obviňuje ho z toho, že si svojimi buričskými rečami chce zarobiť na chlieb, získať slávu a moc. Odníma mu teda právo pôsobiť vo svätyni a tam kázať. Amos sa ohradzuje, že nepatrí do nijakej prorockej školy – nie je dajaký profesionálny kazateľ alebo zástanca nejakej politickej línie. On cíti potrebu kázať ľudu Izraela, povedať mu pravdu. On mal svoje zamestnanie, svoje vlastníctvo stáda, polia, robotníkov, pastierov – ale to všetko opustil, lebo Pán ho zavolal. Toto čítanie nám teda môže naznačiť jeden z veľkých problémov kazateľskej činnosti Cirkvi. Nezriedka bude vyháňaná a obviňovaná – tu nemáte, čo robiť. Tu nemáte čo hovoriť. Toto nie je vaša kompetencia. Vy si svojím kázaním zarábate na chlieb. Opravdivý kazateľ vie čo opustil, vie, čoho sa zriekol. A má jeden hlavný cieľ: kázať ľudu. Aby ľud poznal Božie zámery. Aby sa vrátil k Bohu. Aby pochopil situáciu. Vskutku, posolstvo Amosa bola tvrdá kritika národov okolo Izraela a Júdu, ale najviac kritiky má voči Izraelu. Kázať o zlých pomeroch v kráľovstve nebolo nikdy ľahké. Amos nekáže len o náboženstve, káže o politike a krutosti vojny, o sociálnych problémoch bohatstva, chudoby, neprávosti, úplatkoch, nemravnosti. Amos nám ukazuje, že viera v Boha je nerozlučne spojená s budovaním spoločnosti.
Druhé čítanie. V Kristovi má byť zjednotené všetko na nebi a na zemi. My sme dedičia Boží, spoludedičia Kristovi. Riadime sa podľa toho?
Evanjelium. Ten, kto káže evanjelium musí byť predovšetkým odpútaný od všetkého: od starosti o jedlo, od starosti, čo si zobrať so sebou, od peňažného zabezpečenia, od viacerých šiat. On má len šaty apoštola a sandále na nohách – aby kráčal. Lebo cesta je dlhá.
Základné posolstvo je pokánie. Potom vyháňanie zla a uzdravovanie. Nie naopak, ako by si to niektorí želali: uzdrav ma a ja sa potom polepším. Týmto smerom to nejde. Boh nás pozýva k vnútornej premene, k tomu, aby sme objavili naše vnútro pred Bohom. Aj tento svet objavil pokánie. Vnútornú premenu a jej dôležitosť. Lenže naša cesta nie je dajaká vnútorná autorekonštrukcia. Je to nájdenie sa pred Bohom a snaha vidieť seba i svet okolo seba jeho očami. Prosme teda, aby kazatelia dnes ohlasovali práve toto: pokánie. Aby tu vyrástol nový Boží ľud.