Čítanie z Prvej knihy Kráľov 1 Kr 19, 4-8
Eliáš išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ Hodil sa na zem a usnul v tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom Ef 4, 30 – 5, 2
Bratia, nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi! Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 6, 41-51
Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Prvé čítanie. Eliáš nám môže pripomenúť všetkých unavených ľudí. Unavených aj v Božej službe. Unavené mamy, unavení otcovia. Na Eliáša doľahol strach a akási depresia z toho, že všetko jeho úsilie a všetky jeho víťazstvá nepriniesli to, čo si predstavoval. Zvíťazil na hore Karmel, ale opäť musí utekať, lebo Jezabel zostala mocná. Čítanie nás upriamuje na to, že Boh pozná naše biedne stavy a ponúka nám pokrm, ktorý má dvojaký účinok: ponúka nám oddych a ponúka nám obrovskú silu kráčať. Čo pre nás znamená eucharistický pokrm? Vieme spočinúť v Bohu, dáva nám silu kráčať?
Druhé čítanie. Kresťanské spoločenstvo sa potrebuje zbaviť zloby a všetkých jej prejavov. To zarmucuje Božieho Ducha. Sme pozvaní k životu v láske, k obetovaniu sa pre druhého. Čo nám v tom prekáža? Nespravodlivosť iných, nedokonalosti iných, nezdravý prehnaný pocit neuspokojenia našich predstáv a túžob. Nachádzame veľa dôvodov, pre ktoré nevieme, nie sme schopní a ochotní žiť v láske a obetavosti. V neposlednom rede sa bojíme, že budeme zneužití, využití inými. Možno sa opierame aj o nejaké psychologické odporúčania, ktoré nás vedú smerom k uspokojovaniu akejkoľvek našej potreby. Napodobňovať Boha však znamená mať pevnú vieru v to, že život tu na zemi nie je všetko. Je to klam? Má pravdu Feuerbach a mnohí iní, že všetko, čo človek má je len to, čo má tu na zemi? Veru, až po dôkladnej odpovedi viery môžmeme mať silu, že umieranie a odumieranie nášho života má v sebe svetlo večnosti a získavanie plnosti života podľa Nietzscheho – odpojené od otroctva morálky, môže byť chvíľu sladké, ba aj celú chvíľu nášho života. Preto zaznávaná cesta tvrdej práce na sebe utlačená všetkymi sloganmi autentickosti, ktorá môže mať všetky spontánne prejavy, môže byť správnejšia. Všetko je otázka viery vo večný život a priajtia nového života v Kristovi. Ak rozmýšľame bez Krista, zaiste niet divu, že iné cesty sa zdajú lákavejšie.
Evanjelium. Existujú vyznavači, lepšie možno uznávači Krista, ktorí v ňom objavili revolucionára, bojovníka za isté záujmy, toho, ktorý narušil hegemóniu náboženskej elity a moci, alebo ľudomila a veľkého chápajúceho dobromila voči všetkým prostitútkam a hriešnikom. Ale toto nie je celý Kristus, to je jeho čiastka, ktorá oddelená od celku sa stáva karikatúrou. Kto nespozná Krista nad ktorým sa dá aj pohoršiť, ktorý nám nevyhovuje, ktorému nerozumieme, ten ešte pochopil málo. Mnohí sa odvracajú od Krista, málokto mu chce slúžiť, mladí nemajú nijaké odhodlanie zasvätiť mu svoj život v modlitbe a službe. Je to aj preto, že predstavujeme Krista bez nárokov, bez pohoršenia, najlepšie bez námahy. Už sme sa niekdy konfrontovali s Kristom? Bola to konfrontácia len preto, lebo nám niečo nevychádza tak akoby sme chceli? Skúsili sme prijať jeho pokrm a zamysleli sme sa nad tým, prečo jeme iba „chleby na zasýtenie“ ale nie jeho pokrm? On ten pokrm má. Začnime prosiť s pokorou, aby sme ho vedeli a prijať, aby sme sa ním vedeli posilniť pre večnosť.