Čítanie z Knihy Exodus Ex 16, 2-4. 12-15
Celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba sme sa mohli najesť dosýta. Prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?“ Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Ľud nech potom vyjde a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na každý deň. Tak ho vyskúšam, či hodlá kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom. A poznáte, že ja som Pán, váš Boh.“ Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa napadala okolo tábora rosa. Keď pokryla povrch púšte, na zemi sa zjavilo čosi drobné, zrnité ako srieň. Keď to synovia Izraela videli, vzájomne sa vypytovali: „Manhu?“ (čo znamená: „Čo je to?“). Lebo nevedeli, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva jesť Pán.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom Ef 4, 17. 20-24
Bratia, hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania. Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 6, 24-35
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Prvé čítanie. Vo chviľach skúšky často zabúdame na Pána, naše myšlienky sa obracajú k tomu bezprostrednému uspokojeniu našich potrieb: mali sme hrnce mäsa, najedli sme sa dosýta, ale kráčame cestou, ktorú nám ponúkol Pán, sme umorení hladom. Boh sa ponúka, že zaženie tento hlad. Nedáva však hrnce mäsa, ale prepelice a niečo drobné, zrnité ako srieň. Je možné žiť z neba, z nebeských darov. Večer a ráno prichádza Boží dar pre tých, čo kráčajú púšťou so svojím Bohom. Na každý deň je dosť Božej starostlivosti. Ale každý deň treba na ňu čakať. Nech nás náš hlad neprivádza k vzbure proti Bohu, ale k viere, že dnes Boh dá toľko, čo potrebujeme.
Druhé čítanie. To, čo kresťanov odvádza od viery je skutočnosť, že klamné žiadosti sú silnejšie, než náš vnútorný život. Márnosť zmýšľania nám znechucuje vieru. Lenže my sme už dávnejšie odvrhli poctivú prácu duchovného života. Zneutralizovali sme dôležitosť sebazaprenia a zriekania sa. Často chceme dosiahnuť všetko na vlne radosti a pohody, a keď vidíme, že to tak nie je, znechutene sa pozeráme na náš život, lebo sa nám zdá nelogické, že my chceme dobre a Boh nepožehnáva našu cestu. Lenže tadiaľ cesta nevedie, teda Kristova cesta, na ktorú sme pozvaní. Všetko sa v nás búri, keď sa máme všetkého zrieknuť. To sa dnes nenosí. A predsa niet inej cesty, ako nájsť opravdivú radosť. Odvážime sa dnes objať ťažkosti a preniknúť tak k Božiemu objatiu?
Evanjelium. Ako často sa aj my ocitneme v tomto zástupe, ktorý hľadá Ježiša: nie preto, že videli niečo Božie, ale preto, že sa popri tom nasýtili. Aj popri viere, popri práci vo farnosti, ba aj popri duchovnom živote – stále je tu nebezpečenstvo hľadať Ježiša pre svoje nasýtenie. Ako nám srdce zviera strach, keď sa máme položiť do Božích rúk. Nie je to ľahké, ale treba urobiť ten krok, aby sme raz v živote mohli zažiť, že už nemám hlad, ani smäd, lebo patríme Bohu a nič nám nechýba. Je však potrebné vykroči a prísť k Nemu. Alebo neveríme jeho slovu?