Čítanie z Knihy Prísloví Prís 9, 1-6
Múdrosť si postavila dom, sedem stĺpov vytesala. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Poslala svoje služobnice, aby volali z pevnosti a z vyvýšenín mesta: „Kto je nedospelý, nech príde ku mne.“ A pochábľovi hovorí: „Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala; zanechajte detinskosť a žite a kráčajte cestami rozumnosti.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom Ef 5, 15-20
Bratia, dávajte si veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 6, 51-58
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Prvé čítanie. Múdrosť sa chce dávať všetkým, aj tým, ktorí sú nerozumní. Zlé rozmýšľanie sa dá nahradiť, ak prijmeme dar múdrosti, ktorí je pre nás pripravení.
My kresťania máme veľký dar v tradícii, o ktorú sa opierame. V tej biblickej, evanjeliovej i cirkevnej. Kresťanstvo dokázalo dať múdrosť jednoduchým ľuďom, ponúklo im spôsob života, z ktorého vyrástla naša civilizácia. Takto sa európsky človek dostal aj k pokladom antiky, lebo kresťanstvo bolo schopné antiku študovať, poznávať a spájať jej múdrosť s vierou.
Dnešný svet opovrhol kresťanskou tradíciou, vo svojej múdrosti bez Krista a bez viery ponúka iné cesty, iné múdrosti. V podstate však ani nie veľmi nové. Ani Judita Butlerová neprináša niečo, čo tu ešte nebolo. Ale pre ľudí, ktorí stratili pamäť je to veľké nóvum.
Tento krátky úryvok tu znie pre všetkých, je taký useknutý. Príjmu ľudia veľkodušné pozvanie múdrosti. Odpoveď je na nich, či chcú začať kráčať cestou rozumnosti.
Otázka však zostáva otvorená aj pre nás veriacich. Sedem stĺpov vytesaných múdrosťou nám môže pripomenúť sedem sviatostí, ktoré prenikajú náš život. Sme ochotní vstúpiť do domu na siedmich stĺpoch? Žijeme zo sviatostí? Ako potom môže byť náš život Kristovým životom?
Druhé čítanie. Aj toto čítanie nás povzbudzuje presjť od ne-múdrosti k múdrosti. Naš múdrosť je poznať Pánovu vôľu. V tomto čítaní máme naznačenú druhú cestu múdrosti: modliť sa o dar Ducha a živiť sa Božím slovom i tým, čo napísala kresťanská tradícia pod vplyvom Ducha. Tam sa objavuje Boží plán, tam je jeho vôľa. Lenže na toto väčšinou nemáme čas. Isto, keď ho venujeme všetkým facebookom a instagramom a správam … niet času na čítanie Písma. Kiež by sme však vedeli, kde je prameň života. Kiež by sme z neho pili a tak pozerali Facebook a všetko ostatné. Iba tak budeme oproti tejto rieke, kde mnoho pekného i škaredého opravdivo múdri
Evanjelium. Opäť čítame Ježišovu eucharistickú reč, niečo z nej. V podstate v tejto reči zazneli proti Ježišovým slovám dve výhrady: Židia neverili, že Ježiš je ten, ktorý zostúpil z neba a tiež ich pohoršovalo, že chce dať svoje telo za pokrm.
Toto sú dve základné tajomstvá Ježišovej osoby: zostúpil z neba a obetoval svoje telo, ktoré sa stalo pokrmom.
Mnohí tomu neveria aj dnes. Niektorí priamo – tým, že opustili Krista, nezaujímajú sa o neho, neveria, že by mohol byť vteleným Bohom, neveria, že jeho obeta na kríži je stred dejín i vesmíru. Tieto slová však čítame – opäť ako v prvom čítaní sme hovorili – my veriaci. Našou úlohou zostáva naučiť sa jesť telo a krv Kristovu tak, aby v nás bol život.
Život kresťana. Aký je tvoj život kresťana? Isto, tajomný dar milosti nás ubezpečuje o tom, že žiť v spojení a v láske ku Kristovi, živiť sa ním, nám zabezpečí vzkriesenie. Čo ale však s naším životom tu na zemi? Je to naozaj živý život? Alebo len také kresťanské umieranie?
Na margo týchto otázok sa mi javí dať dvojitú odpoveď: kresťan sa má usilovať o živý život, o svedectvo nového života. Na druhej strane sa však nemá hanbiť za to, keď trpí mnohými ťažkosťami a námahami, jeho ŽIVOT nemusí byť podriadený kritériám nejakej dionýzovskej plnosti, ako si to predstavujú niektorí okolo nás. Aj tichý život kresťana v námahách a ťažkostiach, aj jeho slzy, majú svoju hodnotu. Nemusíme sa za ne hanbiť. Lebo svet je už raz taký: raz vyčíta Jánovi pôst, raz zase Ježišovi pažravosť. Ale múdrosť vie, že oboje má svoje miesto v našom živote tak si teda v túto nedeľu prosme o pravú múdrosť.