Čítanie z Knihy Deuteronomium Dt 4, 1-2. 6-8
Mojžiš povedal ľudu: „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva. Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘ Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!“
Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba Jak 1, 17-18. 21b-22. 27
Bratia moji milovaní, každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Prvé čítanie. Ten, ktorý je proti Bohu, podnecuje pohŕdanie Božími príkazmi. Nie sú vznešené, spravodlivé. Ľudstvo sa potrebuje oprieť o výsledky vedy, o úsilie svojho rozumu, nepotrebuje zjavené náboženstvo, nepotrebuje normy dané zhora. Osvietenstvo sa usilovalo vtesnať náboženstvo a jeho normy do rámcov ľudského rozumu. Len si neuvedomili, že ich rozum bol vychovaný Božím svetlom. Dnes už rozum prišiel o svoje prvenstvo. Zbaviac sa svojho ukotvenia v nebi ponúkol rovnováhu vášniam a citom. Nájdeme ešte skutočnú múdrosť a rozumnosť národov a tých, čo ako vydedenci rozumu vládnu ovládajúc ľudské vášne a city? Môže na tomto stáť civilizácia? A tak prosme za národy a ich predstaviteľov, aby našli, keď už nie ukotvenie vo viere, aspoň ukotvenie v skromnosti zodpovednosti. Aby nezískavali hlasy na základe vášní, citov pohodusľubujúcich sľubov, ale na základe hľadania a predkladania pravdy, ku ktorej treba prísť v námahe a odriekaní. A hoci o pravde tvrdia, že neexistuje, nech ju aspoň hľadajú a túžia po nej. Môžu však nájsť niečo takéto ľudia, ktorí sa považujú za spravodlivých a nepotrebujú zmeniť svoje zmýšľanie?
Druhé čítanie. Slovo bolo zasiate. Pokorní ho v tichosti prijímajú. Skúste a presvedčte sa, že služba núdznym a mravná čistota spolu so striedmosťou života sú niečím rozumným a krásnym. Ten, kto toto zažil nepotrebuje filozofovať okolo užitočnosti alebo neužitočnosti života viery. Na to majú čas tí, ktorí zostávajú v teóriách a prázdnych rečiach.
Evanjelium. Náboženstvo, ktoré videl Ježiš na farizejoch upadlo do ritulizmu bez lásky. A tento ritualizmus ich privádza ku kritike Ježišových učeníkov, ktorú tiež prevádzajú bez lásky.
Ježiš povedal odvážne slová. Slová, ktoré môžu byť interpretované veľmi nebezpečne. Čo vchádza do človeka zvonku, nemôže ho poškvrniť. Tento výrok láka k absolutizovaniu a ospravedlneniu všetkých anti systémových vecí, k absolútnemu pohŕdaniu tradíciami a rituálmi, ba niekto by ho azda mohol aplikovať aj na intímny život. Takéto interpretácie však neobstoja, najmä, keď si pozrieme Ježišov zoznam skutočností, ktoré človeka poškvrňujú.
Vskutku, srdce, stred uvažovania a vnútorných túžob človeka, je fabrika, kde sa produkujú skutočnosti, ktoré môžu poškvrniť. Skúsme teda obrátiť ten negatívny zoznam a nájsť recept na dobré srdce: usilujme sa mať dobré myšlienky, túžbu po čistote, rešpekt voči majetku, životu i manželstvu druhých, buďme skromní, dobromyseľní, správajme sa cudne a tak aj hovorme, doprajme iným, nepoužívajme vulgarizmy a preklínania, buďme skromní a hľadajme múdrosť. Toto všetko môže vyjsť z nášho srdca a posvätiť nás, aj napriek tomu, že niekedy nejaký ten rituál pre isté závažné okolnosti nedodržíme.