Prvý príspevok môjho blogu chcem venovať obrazu, nadpisu a podnadpisu mojej webovej stránky
Obraz
lode na šírom oceáne pochádza z apoštolského listu Jána Pavla II., Na začiatku nového tisícročia (6. január 2001). Pápež uvažujúci nad jubilejným rokom a nad vykročením do nového tisícročia medituje scénu zázračného rybolovu (Lk 5,1-6) a zvlášť slová Duc in altum – zatiahni na hlbinu (bod 1). Je presvedčený, že Cirkev vstupujúca do tretieho tisícročia je povolaná znovu odvážne poslúchnuť Ježišovu výzvu, odraziť sa od brehu a zamieriť na hlbinu, aby pokračovala vo svojom poslaní byť rybárom ľudí. Pápež však citlivo, ale výrazne mení symboliku evanjeliovej scény: Petrova loďka sa už neodráža len od brehu Genezaretského jazera, ale aj od brehov kontinentov a vydáva sa na plavbu šírim oceánom tretieho tisícročia (bod 58).
Podnadpis
uvádza, že ide o niekoľko poznatkov. Áno, to, čo tu nájdete sú zväčša len pozbierané odrobinky z kníh, kvalitných internetových stránok alebo zaujímavých súborov z rôznych prednášok a konferencií. Som však presvedčený, že aj niekoľko poznámok a postrehov k novým podmienkam navigácie môžu byť peknou službou pre srdce i pre dušu kresťanov, ktorí nemajú možnosť alebo ani schopnosť čítať odborné knihy. Tu si môžu rýchlo nájsť kvalitné informácie, ktoré im môžu poslúžiť na upevnenie základov svojej viery, prípadne ako zdroje pre odpovede na zvedavé, či provokatívne otázky našich súčasníkov.
Nadpis
mojej webstránky O kresťanstve v post-kresťanstve vyjadruje túžbu upozorniť na to, že žijeme vo svete, v ktorom nastala „strata kresťanskej pamäti a zabúdanie na dedičstvo, sprevádzané istým druhom praktického agnosticizmu a náboženskej ľahostajnosti, pretože mnohí Európania vzbudzujú dojem, akoby žili bez duchovného pozadia a ako dedičia, ktorí si premrhali dedičstvo prenesené cez dejiny“. Na druhej strane je okolo nás ešte mnoho veľkých symbolov prítomnosti kresťanstva, ale „s postupujúcou sekularizáciou vzniká nebezpečenstvo, že sa z nich stanú iba relikty minulosti … V spoločenských a kultúrnych pomeroch, v ktorých kresťanský názor naráža na ustavičný odpor a ohrozenie, je čoraz ťažšie žiť podľa viery v Ježiša Krista. V mnohých oblastiach verejného života je jednoduchšie označiť sa za agnostika než za veriaceho; vytvára sa dojem, že byť neveriacim je samozrejmé, zatiaľ čo viera potrebuje spoločenské legitimovanie, ktoré nie je ani samozrejmé, ani uprednostňované.“ (Ján Pavol II., Ecclesia in Európa, bod 7)
Ako
v takejto dobe žiť a ohlasovať evanjelium, ktoré sme spoznali? Ako odovzdať mladým silné, krásne a zrozumiteľné posolstvo o tom, že život s Kristom a v jeho Cirkvi je niečo krásne a obohacujúce tento svet? To sú otázky, ktoré mi ležia na srdci najmä vtedy, keď vidím toľko mladých kresťanov unudených a nezaujatých vierou.
Cesta
ktorú chcem ponúknuť nie cesta provokačných debát o najhorúcejších témach. Som presvedčený, že potrebujeme objaviť krásu a harmóniu základov viery, aby sme vedeli všetkým vypovedať dôvody našej nádeje a to jemne a úctivo, s bázňou a dobrým svedomím (por. 1Pt 3,15-16). Lebo v základoch našej viery uvidíme aj jej krásu a až naplnený touto krásou je dobré uvažovať a hovoriť o náročných témach života a viery.
Prajem
všetkým návštevníkom mojej stránky radosť z čítania a poznávania, aby si vedeli postaviť základy na skale a nie snívať, ba aj bývať v krásnych domoch na piesku (por. Mt 7, 24-27)