Taliansky originál pastoračnej smernice , včítane dolu preložených textov, sa nachádza tu. Preklad má informačný charakter. Text neprešiel jazykovou úpravou.
Sv. Ambróz (339-397): Nie bezdôvodne hovoríš AMEN, uznajúc tým v tvojom vnútri, že prijímaš Kristovo telo. Keď prídeš pred biskupa, aby si ho prijal, biskup ti povie: „Telo Kristovo“ a ty odpovieš: „Amen, tak je“. Tvoja duša nech uchová, čo tvoj jazyk vyznal. (O sviatostiach, 4; 25 )
Sv. Cyril Jeruzalemský (315-386): Keď prídeš bližšie, nepribližuj sa s otvorenými dlaňami, ani s roztiahnutými prstami, ale sprav takto: tvoja ľavá ruka nech je trónom pre tvoju pravú ruku, lebo táto má prijať kráľa, v priehlbinke tvojej dlane prijmi Kristovo telo povediac AMEN. Posväť si náležite tvoji oči pohľadom na sväté telo, potom ho vezmi a dávaj pozor, aby si z neho nič nestratil. Keby si niečo stratil, to ako keby si stratil nejakú z častí tvojho tela. Ak by ti nasypali do ruky zrnká zlata, nedával by si pozor, aby si ani jedno z nich nestratil alebo nezničil? A nebudeš ešte pozornejší, keď ide o niečo oveľa vzácnejšie než je zlato alebo drahokamy, aby si z toho (z toho veľkého daru) nestratil ani omrvinku. Keď si prijal Kristovo telo, pristúp aj ku kalichu s krvou. Nenaťahuj ruky, ale v úklone sa približuj, potom gestom adorácie a rešpektu povediac AMEN, posväť sa prijmúc aj krv Kristovu. A pokiaľ ešte máš vlhké pery, dotni sa ich rukou a posväť tvoje oči, tvoje čelo a ostatné tvoje zmysly. Potom v očakávaní záverečnej modlitby vzdávaj Bohu vďaku za to, že ťa urobil hodným účasti na tak veľkých tajomstvách. (Mystagogické katechézy, 5, 21-22)
Sv. Ján Chryzostóm (350-407): Povedz mi, išiel by si s neumytými rukami k eucharistii? Myslím, že nie. Uprednostnil by si radšej nejsť, ako ísť so špinavými rukami. V tejto malej veci si veľmi pozorný, ale potom ako to, že sa odvážiš ísť prijať Eucharistiu s nečistou dušou? Rukami držíš Kristovo telo iba malú chvíľku, ale v tvojej duši zostáva navždy … ten, kto prijíma Kristovo telo do rúk má vyššiu hodnosť než Serafíni (Homília na list Efezanom 3,4 a 6,3)
Teodor z Mopsuestie (+428): Každý sa približuje (k prijímaniu) pozerajúc do zeme a s vystretými rukami. Pozerajúc sa do zeme veriaci vyjadruje náležitú úctu a vyjadruje tak, že ide prijať telo kráľa, telo toho, ktorý sa stal Pánom všetkého svojou božskou prirodzenosťou a je rovnako uctievaný aj ako kráľ všetkého stvorenia. A tým samým faktom, že obe jeho ruky sú vystreté uznáva veľkosť daru, ktorý ide prijať. Stiahne pravú ruku, aby prijal dar, pod ňu si dáva ľavú ruku, ukazujúc takto veľkú úctu. Pontifex (=biskup) mu dá dar a hovorí: „Telo Kristovo.“ Týmito slovami ťa učí, aby si nepozeral na to, čo sa ti predkladá, ale chce ti sprítomniť v srdci to, čím sa stalo, to, čo sa ti predkladá, že je to skrze príchod Ducha Kristove telo … Preto mu odpovieš: „Amen.“ Tvojou odpoveďou potvrdzuješ slová pontifexa a podčiarkuješ slovo toho, ktorý dáva. To isté sa deje pri kalichu. Potom čo si prijal dar, správne urobíš, keď necháš vystúpiť zo seba k Bohu vďaky a požehnania podľa zákona Cirkvi, lebo je správne, aby všetci tí, ktorí sa nasýtili týmto duchovným pokrmom vzdávali spoločne Bohu vďaky za tento dar. (Katechézy XVI, 27-29)
Cirkev si vždy uchováva veľkú pozornosť a úctu k Eucharistii aj skrze spôsob akým sa veriaci približujú k prijímaniu. Zvlášť vhodné sa javí dnes pristupovanie veriacich k prijímaniu v zástupe a Eucharistia sa prijíma postojačky, s gestom úcty … vyznávajúc slovom „Amen“ vieru v sviatostnú prítomnosť Krista. Nie je preto na mieste, aby kňaz/rozdávateľ prijímania vyžadoval od veriacich prijímanie Eucharistie na kolenách.
Popri rozdávaní sv. prijímania na jazyk Cirkev dovoľuje dávať sv. prijímanie aj na ruku, teda veriaci vystrie obe ruky k rozdávateľovi a s úctou a rešpektom prijme telo Kristovo. Veriaci sú slobodní vybrať si, akým spôsobom chcú prijímať. Kto prijíma na ruku, je povinný prijať Eucharistiu pred rozdávateľom, prípadne urobiac úkrok do strany, aby umožnil ostatným pokračovať v prístupe k prijímaniu. Ak sa eucharistia udeľuje pod oboma spôsobmi, namočením tela do Kristovej krvi, dáva sa len na jazyk. Je to v každom prípade rozdávateľ prijímania, ktorý podáva hostiu alebo kalich (pri prijímaní pod oboma spôsobmi z kalicha). Nie je dovolené, aby si veriaci brali hostiu z cibória alebo z patény priamo (a príp. namáčali si ju do kalicha), tak isto nie je dovolené podávať prijatú Eucharistiu na ruku niekomu inému.
V každej diecéze smernice o spôsobe rozdávania sv. prijímania dáva diecézny biskup. Samozrejme je vhodné, aby biskupi diecéz v jednej krajine postupovali spoločne.