Medzi biblickými textami, ktoré treba brať do úvahy ako hermeneutické kritériá duchovnej skúsenosti sna z deviatich rokov, sú, samozrejme, na prvom mieste tie, ktoré hovoria o tom, že Boh komunikuje prostredníctvom snov. Toto presvedčenie je jasne vyjadrené, aj keď veľmi triezvo a opatrne, v Starom i Novom zákone.

Sny v biblických textoch

V Starom zákone môžeme spomenúť sny Abraháma (Gn 15, 12nn), Jakuba (Gn 28, 10), Jozefa (Gn 37, 5-11) ktorý sa neskôr stáva vykladačom snov (dvom odsúdeným, faraónovi). Sny zjavenia nachádzame aj u Gedeona (Sdc 6, 25nn), Samuela (1 Sam 3, 2nn), Nátana (2 Sam 7, 14-17) a Šalamúna (1 Kr 3). Po vyhnanstve máme opisy nočných videní Zachariáša (Zach 1-6) a Daniela (Dn 7; v Dn 2 vysvetľuje Nabuchodonozorove sny), zatiaľ čo prorok Joel oznamuje, že čas vyliatia ducha budú sprevádzať sny a vízie: Potom vylejem svojho ducha na všetkých,  a vaši synovia a dcéry sa stanú prorokmi; vaši starší budú mať sny, vaši mládenci budú mať vízie (Joel 3,1). Osobitný význam tohto textu sa ukazuje aj v tom, že je citovaný v Skutkoch apoštolov na Turíce (Sk 2, 17-21), kde svätopisec vidí vo vyliatí Ducha Zmŕtvychvstalého naplnenie Joelovho proroctva a v znameniach, ktoré ho sprevádzajú, príchod času, keď sa prorocká charizma rozšíri medzi Boží ľud. Texty Starého zákona zahŕňajú aj sen Júdu Machabejského, ktorý mu pred bitkou proti Nikanorovi predpovedal víťazstvo (2Mach 15,11nn.).

V Novom zákone vidíme sny predovšetkým v Matúšovom evanjeliu, v komunikácii Boha s Jozefom (Mt 1,20.2,13.2,20) a s mudrcmi (Mt 2, 12), sny sa tiež spomínajú v rozprave Ježišovho umučenia a hovorí o nich Pilátova manželka: Keď Pilát sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho žena: „Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela. (Mt 27,19). V Skutkoch apoštolov máme zase záznamy o nočných videniach Ananiáša (Sk 9,10-12) a Pavla (Sk 16,9.18,9)

Môžeme povedať, že Písmo plne akceptuje možnosť Božej komunikácie skrze sny, ale nechýbajú v ňom aj varovania pred falošnými snami, ktoré by odvádzali od pravej viery (Dt 13,2-4) a taktiež tu nachádzame kategorický zákaz všetkých foriem veštenia (Dt 18,10). Biblický postoj k snom je teda komplexný: na jednej strane potvrdzuje, že Boh pripúšťa možnosť osobitných zjavení, ktoré by Boží ľudia mohli prijať v spánku, ale kategoricky zakazuje, že by sa takéto oznámenia mohli požadovať alebo vyvolávať.

Sen Janka Bosca vo svetle biblických textov

Keď porovnávame sen Janka Bosca z deviatich rokov (a následné opakovania tohto sna) s biblickými príbehmi o videniach a zjaveniach, tak sa nám môže javiť najbližšie nočné videnie mladého Samuela (1Sam 3,1n), ktoré potom cez deň komunikoval Hélimu. Toto videnie nezostalo ojedinelé, lebo text v závere uvádza: A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova. (1Sam 3, 21). Podobne aj Janko Bosco komunikoval svoj sen v rodine a tiež sa mu sen viackrát opakoval, resp. mal aj mnoho iných snov.

Veľkú paralelu môžeme nájsť aj s biblickými správami o prorockom povolaní prorokov, azda najvýraznejšie to predstavuje povolanie proroka Jeremiáša  (Jer 1,4-9): Pán prehovoril ku mne takto: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ I povedal som: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som.“ Ale Pán mi riekol: „Nehovor: “Mladučký som,” lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!“ – hovorí Pán.  Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! Podobná schéma povolania sa opakuje aj v iných scénach povolania v Starom zákone a predstavuje tento rad prvkov:

• opis počiatočnej situácie a stretnutia s tým, kto volá;
• formulácia poslania;
• námietky povolaného;
• uistenie povolaného o pomoci;

Porovnaním biblického modelu povolaní v Starom zákone a štruktúry snov môžeme objaviť veľké podobnosti teologickej povahy, ako napríklad

• náhly a neočakávaný charakter nebeskej postavy, ktorá prináša povolanie;
• sociálny charakter poslania, ktoré sa netýka len povolaného jednotlivca, ale práve cez neho smeruje k zverenému ľudu;
• silné vedomie vlastnej nedostatočnosti v dôsledku nepomeru medzi veľkosťou úlohy a slabosťou jeho osobných schopností.

Paralela medzi námietkami mladého proroka Jeremiáša Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som a námietkami mladého Janka v jeho sne Zmätený a prestrašený som sa vyhováral, že som len úbohý chlapec bez vedomostí, neschopný hovoriť o náboženstve takýmto chlapcom je celkom zrejmá. Táto skutočnosť nevyhnutne neznamená vedomé použitie biblickej schémy zo strany dona Bosca, pretože tá istá skúsenosť s povolaním dostatočne zdôvodňuje podobnosti textu. V každom prípade by nemalo byť prekvapením, že biblické príbehy zohrali inšpirujúcu úlohu, aspoň implicitne, v rozprávaní dona Bosca.

Vnútorný rast povolaného

Pokiaľ ide o tému posunu Janka Bosca od impulzívneho boja proti zlu k tomu, aby bojoval proti zlu dobrotou a láskou, tak najbližšou paralelou k tejto skutočnosti v Starom zákone je postava Mojžiša, ktorí ako mladík chce nastoliť spravodlivosť zabitím Egypťana (Ex 2,11-15): V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata.  I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madian, zdržoval sa pri studni.

Text zdôrazňuje Mojžišov rast, ktorý nie je len fyzický, ale aj duchovný. Tento rast je vyjadrený jeho ochotou vyjsť a stretnúť sa so svojimi bratmi, čo text opisuje dvakrát: vo veršoch 11 a 13. Takto sa po prvýkrát v knihe Exodus  objavuje sloveso „ísť von (=exodus)“, ktoré sa zároveň stane teologickým centrom tohto spisu. V tejto stati sa poukazuje na spontánne a prirodzené úsilie Mojžiša, ktoré, hoci sa zrodilo z dobrej vôle konať spravodlivosť a potláčať zlo, je napriek tomu vykonávané násilným a neadekvátnym spôsobom s negatívnymi výsledkami. Tieto verše teda opisujú počiatočný „exodus“ Mojžiša, ktorého ohraničenosť je zrejmá, pretože násilie nedokáže odstrániť nespravodlivosť, naopak, zhoršuje situáciu, a predovšetkým preto, že na počiatku tohto exodu ešte nedostal poslanie od Boha – je to len ideál a nadšenie človeka. Až na základe stretnutia sa s Bohom pri horiacom kríku, kde je zjavené Božie meno (všimnime si Jankovu túžbu poznať meno tajomného muža), dostáva Mojžiš nové vnútorné vedenie, ktoré ho postaví na čelo ľudu a umožní mu viesť bratov a sestry na správnu cestu von, v pravom exode.

V Novom zákone rovnakú tému zmeny vnútorného nastavenia reprezentuje Pavol z Tarzu. Jeho oddanosť Božiemu zákonu daného otcom sa vyjadrovala agresívnou a násilnou horlivosťou, ktorá chcela potlačiť to, čo vnímal ako nezlučiteľné s náboženskou výchovou, ktorú dostal. Ale na ceste do Damasku zažije stretnutie, ktoré ho premôže. Je to stretnutie so svetlom, ktoré ho oslepuje a vedie k tomu, aby sa vložil do Ananiášovej školy, aby sa naučil inak chápať, čo od neho Boh skutočne očakáva. Tam dostane „nový“ zrak. Od tej chvíle sa Pavol bude definovať ako povolaný apoštol (porov. Rim 1, 1; 1 Kor 1, 1) alebo apoštol z Božej vôle (2 Kor 1, 1; Ef 1:1; Kol 1, 1), čím zdôrazňuje, že táto zmena nie je výsledkom jeho vlastného vnútorného hľadania, rozvoja vlastných myšlienok alebo úvah, ale ovocím nepredvídateľného Božieho zásahu, ktorý nasmeroval jeho život novým smerom. Preto ten, ktorý bol prenasledovateľom a násilníkom (1 Tim 1, 13), sa naučil stať sa pre všetkých všetkým, aby  zachránil aspoň niektorých. (por. 1 Kor 9, 22).

Skúsenosť Mojžiša a Pavla prenikavým spôsobom osvetľuje vnútornú premenu, ktorá sa od Jána vyžaduje, aby opustil svoj spontánny impulz k realite a svoju snahu zdokonaliť ju vlastným úsilím a vstúpil do hnutia a štýlu, s ktorým Boh koná v dejinách.

Sen dona Bosca a téma pastierstva

Boží štýl, tak v snoch ako aj celkovo v Písme spočíva je prezentovaný ako postoj dobrého pastiera. Hoci sa výraz pastier sa v sne deväťročného Janka výslovne neobjavuje, obraz baránkov, ktorých v sne videl dostal za úlohu sa o nich starať to jasne naznačuje.  Symbolika v pozadí rozpravy nepochybne je. Explicitne sa to prejavilo až v druhom sne, ktorý prišiel o mnoho rokov neskôr, ako to opisujú Spomienky Jána Bosca, ako akýsi dodatok, pokračovanie sna z deviatich rokov (Spomienky Jána Bosca, s. 101-103). V tomto sne, ktorý mal don Bosco v noci pred druhou októbrovou nedeľou roku 1844, znovu videl scénu, keď sa z divých zvierat stali krotké baránky, ale k tomu sa pridal nový zaujímavý prvok: mnohé baránky sa premenili na pastierov, ktorí, keď vyrástli, starali sa o druhých. Taktiež tá istá tajomná vznešená Pani zo sna v Becchi sa v tomto sne predstavuje v podobe pastierky. Pastiersky, a teda pastoračný obraz, ktorý v prvom sne bol iba implicitne obsiahnutý v pozadí sa tak postupne stáva jasnejším.

Treba tiež povedať, že obraz pastiera Janko dôverne poznal, keďže tak ako mnohí jeho kamaráti, trávil niekoľko hodín dňa pasením zvierat. Táto každodenná činnosť ho spájala s náboženskou skúsenosťou izraelského ľudu, pre ktorého bola úloha pastiera jedným zo základných symbolov poukazujúci na riadenie spoločenstva a na starostlivosť o jeho život. Tak ako stáda potrebujú zručných mužov, ktorí ich budú viesť a brániť pred divými šelmami, podobne ľudia potrebujú múdrych sprievodcov, ktorí sa starajú o ich životy s odhodlaním a zodpovednosťou.

V Starom zákone titul pastier zvyčajne udeľuje kráľom a iným zodpovedným osobám, nehovoriac o tom, že dvaja najväčší vodcovia Izraela – Mojžiš a Dávid – boli pôvodne pastiermi v doslovnom zmysle slova. Tento titul je však daný predovšetkým Bohu, pretože skrze pastierov, ktorí stoja na čele ľudu, je to on, kto ho vedie: Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! (Ž 80, 2); Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou (Ž 95,7); Pán je môj pastier (Ž 23, 1); Pán ako pastier pasie svoje stádo, do náručia berie, baránky do lona dvíha, tie, čo pridájajú, vodí (Iz 40,11). 

Zo všetkých textov Starého zákona, ktoré používajú túto metaforu, vyniká stať proroka Ezechiela (Ez 34), kde prorok vyjadruje tvrdý súd nad zlými pastiermi-kráľmi, ktorí namiesto toho, aby sa venovali dobru ľudu, sledujú svoje vlastné záujmy, a zaznamenáva Božie rozhodnutie prevziať úlohu pastiera: Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň. Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny. Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela. Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito. (Ez 34,11-16)

Toto úsilie je doplnené Božím prísľubom vzbudiť pastiera podľa jeho srdca: I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom. (Ez 34, 23).

V Novom zákone obraz pastiera, ktorý Ježiš používa v podobenstvách a ktorý nám naznačuje jeho vnútorný postoj, keď vidí zástupy ako ovce bez pastiera, dosahuje svoj vrchol vo veľkej kristologickej reči evanjelistu Jn 10. V polemikách so zlými politickými a náboženskými vodcami, ktorí sú opísaní ako nájomní žoldnieri (=nájomníci), Ježiš sa predstavuje ako dobrý pastier, čiže autentický pastier poslaný Bohom, ktorý pozná svoje ovce jednu po druhej a obetuje za ne svoj život. Obraz pastiera je teda jednou z privilegovaných foriem, v ktorých sa vyjadruje teológia Kristovho poslania. Syn poslaný Otcom je sprievodcom, cez ktorého Boh privádza celé ľudstvo k sebe, oslobodzuje ho od zla a uvádza ho na pastviny života.

Tento obraz sa však v Novom zákone používa aj pre tých, ktorých Ježiš spája so svojím poslaním, jedine pre apoštolov a ich nástupcov, ustanovujúc ich ako vodcov a pastierov svojho spoločenstva. Ježišove slová Petrovi: Pas moje ovečky, baránky (Jn 21,15), sú jedným z najvyšších vyjadrení tohto pastoračného poslania. Úloha, ktorú zmŕtvychvstalý Pán zveruje apoštolovi, sa javí ako skutočná účasť na činnosti, ktorú sám Ježiš naďalej osobne uskutočňuje, keď vedie tých, ktorí sú súčasťou jeho stáda, po cestách dejín.

Biblická hĺbka pastoračnej metafory vrhá významné svetlo na scénu sna, ktorá predstavuje šťastných baránkov na hostine, ktorí pobehujú okolo ctihodného muža a vznešenej Pani. Poslanie, ktoré chlapec vo sne dostáva a ktoré je úplne mimo jeho síl, je možné vďaka tomu, že sa nemusí spoliehať na svoje vlastné schopnosti, ale musí konať v životnom priestore Zmŕtvychvstalého. Nie je ťažké pochopiť, že pastier, ktorý premení divé zvieratá na baránky, je on sám, a preto sa baránky plné šťastia zhromažďujú okolo neho a jeho Matky a nie okolo Jána.

Táto úvaha nás privádza k téme kristologickej a mariánskej symboliky snov, na ktorú sme sa už odvolávali pri analýze rozpravy. Bez identifikácie týchto postáv nie je možné porozumieť rozprávanie.

Tieto tajomné postavy sna sa vyznačujú aj trblietavým svetlom, ktoré zabraňuje uprieť pohľad na tvár ctihodného muža, a svetlo žiari aj zo všetkých strán jagavého plášťa ženy. Svetlo je zjavne jednou z najcharakteristickejších čŕt náboženskej symboliky na vyjadrenie božskosti a nadprirodzenosti: sám Boh je odetý do slávy a veleby, do svetla zahalený ako do rúcha“ (por. Ž 104, 2). Čitateľ s minimálnou znalosťou Písma okamžite pochopí tieto náznaky.